Zdieľanie je prirodzená forma terapie

foto: Braňo Konečný

Outcast vznikol z potreby prepojiť osobné skúsenosti so spoločenskými témami. Herečky Gabriela Marcinková a Anna Jakab Rakovská spolu s režisérkou Júliou Rázusovou vytvorili inscenáciu podľa predlohy Stefana Zweiga Svet včerajška, ktorá spája prvky fyzického divadla, autentické výpovede a dôraz na skúsenosť ženy a matky.

celý rozhovor si môžete prečítať alebo vypočuť tu.

Hudbu vo mne inšpirujú aj herci a celý kolektív tvorcov

foto: Stanley Sobkuliak

Súčasťou programu festivalu bol aj koncert Kriss Krimm, vlastným menom Kristíny Smetanovej. Okrem toho, že je speváčka a hudobníčka, vytvára hudbu pre divadelné inscenácie. Za hudbu pre Amatérov z Divadla Petra Mankoveckého získala spolu s Martinom ISO Krajčírom ocenenie DOSKY.

celý rozhovor si môžete prečítať alebo vypočuť tu.

3… 2… 1…!

Čo sa vás za dobu festivalu najviac dotklo?

Každý rok je to niečo iné, ale vždy sú to náhodné inšpirácie – niekedy je to stretnutie s človekom, niekedy predstavenie alebo diskusia, ktoré vás možno ani nie v tú chvíľu, ale neskôr, ovplyvnia pri ďalšej tvorbe alebo pri ďalšom uvažovaní o umení a divadle. Čiže pre mňa je to inšpirácia, ktorá je na Dotykoch a spojeniach najzaujímavejšia.

Čo prajete Dotykom a spojeniam do budúcnosti?

Bude to znieť ako klišé, ale finančnú podporu a najmä výborný program a spokojných divákov.

Hana Rodová, divadelná publicistka

Čo sa vás za dobu festivalu najviac dotklo?

Teším sa hlavne z toho, že ľudia majú stále o divadlo záujem, že doňho chodia a že Martin divadlom počas Dotykov žije. Je jedno, či prídu do sály, alebo vidia predstavenia na námestiach – oboje znamená, že ľudia na divadlo nezabúdajú. Pre mňa je to veľmi dôležité, pretože vďaka tomu viem, že to, čo robíme na škole, má zmysel.

Čo prajete Dotykom a spojeniam do budúcnosti?

Minimálne ďalších dvadsať rokov.

Matúš Benža, dekan Divadelnej fakulty VŠMU

Čo sa ťa za dobu festivalu najviac dotklo?

Určite energia študentov VŠMU v predstavení Výnosné miesto v réžii Lukáša Brutovského. Potom aj výkon Attilu Mokosa v komárňanskom Pomocníkovi, inscenácia Kráľ Ubu v podaní prešovského súboru A. Duchnoviča či Rothovo uchvacujúce stvárnenie Richarda III. Každý ročník mi v niečom posunul hranice vnímavosti: či už niekdajší tvorivý tandem Kalinka – Martinka, či Prešovské národné divadlo so silnou generačnou výpoveďou, alebo pohybové výkriky Divadla Štúdio tanca. Nad týmto všetkým ale trčí to najpodstatnejšie: ľudia – či už tvorcovia, interpreti, alebo diváci, ktorí potrebujú dotyk s reflexiou života.

Čo praješ Dotykom a spojeniam do budúcnosti?

Nielen Dotykom, ale kultúre na Slovensku všeobecne prajem priestor na slobodnú tvorbu, vnímavých divákov a štedrých podporovateľov. A tiež nám prajem, aby sme v marazme aktuálnej spoločenskej klímy neprepadli rezignácii.

Miroslava Kováčiková, referentka pre predaj v SKD Martin

hodnotenie dňa

Do tretice všetko dobré!
Telefóny sme vypli už počas Tajného lodného denníka domáceho SKD Martin. Ranná inscenácia nás nabila energiou a primäla nás k imaginácii. Nudu sme rozhodne nezažili, čo mohli potvrdiť i mnohé rozjarené detské hlasy. Šimonovi Spišákovi sa podarilo vytvoriť hravú inscenáciu, ktorá počas celého svojho trvania dokáže udržať pozornosť aj tých najnáročnejších divákov – detí.
Autorská inscenácia Miroslava Tauchmanna Hranice z Divadla Lab skúma tému rodinných vzťahov a hraníc, ktoré si v nich človek (ne)nastavuje. Introspektívny text prepojený s kreatívnym objektovým a bábkovým divadlom nás podnietil zamyslieť sa i nad vlastnými hranicami – v rámci vzťahu s okolím i sebou samým. Študentom z VŠMU sa podarilo uchopiť zložitú tému prostredníctvom intímneho rozprávania o tom, čo všetko vplýva na dieťa a ako sa s detstvom človek v dospelosti vyrovnáva.
Na malom pódiu sa predstavilo Divadlo na hojdačke s inscenáciou Z času na čas, ktorá najmenších divákov zaujala nielen dobrodružným cestovaním v čase, ale aj aktívnou interakciou a poučnými piesňami, napríklad aj o spoznávaní neznámych krajín a kmeňov či šetrení prírodných zdrojov.
Inscenácia Outcast z divadla Slzy Janka Borodáča navštívila už nejedno slovenské (ale aj české) mesto a teraz sme ju mali možnosť vidieť aj v Martine. V réžii Júlie Rázusovej priniesol tvorivý tím inscenáciu na motívy memoárov Stefana Zweiga Svet včerajška, v ktorej zhmotnil aj osobné zážitky herečiek a pocity zo zhoršujúcej sa situácie v krajine. Otázku emigrácie, depresiu aj nedostatočnú podporu matiek či problémy polarizovanej spoločnosti – to všetko spracováva Outcast. Je to intímna pozvánka do ľudského prežívania, úprimná, autentická, citlivá a krehká, no zároveň prináša humor i reflexiu veľkých spoločenských tráum.
Zo Zvolena prišiel Frontový autobus a priviezol pouličnú inscenáciu, ktorá rozpráva o odboji divadelníkov vedených hercom, režisérom a spoluzakladateľom martinského divadla Andrejom Bagarom počas Slovenského národného povstania. Výrazná hudba, číra divadelnosť a hoci pre širšiu verejnosť neznámy, veľmi zaujímavý a najmä aktuálny príbeh zaujali prítomných divákov i okoloidúcich.
Stredajší divadelný program zavŕšila inscenáciu Hirošima, moja láska z Divadla Aréna, ktorá je divadelným spracovaním filmového scenára francúzskej autorky Marguerite Durasovej. Príbeh lásky na troskách japonského mesta, ale aj vyrovnávanie sa s minulosťou, osobnou traumou a vojnovým násilím zosobnili Táňa Pauhofová a Robert Roth. Ich súhra a sugestívne herecké spracovanie vtiahli divákov do tragédií z minulosti a temných komnát ľudského prežívania. K tomu prispelo aj sláčikové kvarteto, ktoré v tejto inscenácii presahuje úroveň „atmosférického prvku“.
Tretí festivalový deň uzavrela svojím koncertom na martinskom námestí držiteľka ocenenia DOSKY 2024 v kategórii Najlepšia scénická hudba sezóny Kriss Krimm.

redakcia

otázka dňa

Ako sa v posledných rokoch menia divadelné profesie?

Viera Bartková (estetička, historička umenia): V oblasti divadelnej reflexie som si všimla, že viacerí kritici komunikujú nielen prostredníctvom slova, ale aj videí a obrazov a celkovo sociálnych sietí. Tým pádom sa z oblasti kritiky dostávajú do oblasti „influencerstva“. Je to zároveň aj nenásilná pomôcka pre bežného diváka zorientovať sa v množstve inscenácií. Ďalším príkladom je multitasking, ktorý sa stáva bežnou súčasťou praxe – veľa divadelníkov prechádza medzi profesiami, nehovoriac o hľadaní finančných prostriedkov, takže niektorí z nich sa preškolia aj na ekonómov alebo marketérov. Posledná vec, ktorú som si uvedomila, súvisí s väčším využívaním nových médií v divadle. Mnoho profesií, ktoré boli ukryté za scénou, sú zrazu priznané a stávajú sa bežnou súčasťou inscenačného procesu.

Zuzana Ďurčeková (kultúrna manažérka): Celkom určite vzniknú ďalšie pracovné pozície. Do divadla vstúpia nové technológie, ktoré bude potrebné ovládať. Neviem, či budú niekedy nahradení herci a dúfam, že nie. Verím, že umenie zostane živé.

Jakub Molnár (dramaturg): Zo svojich skúsenosti vnímam, že v slovenskom/českom/poľskom kontexte sa celkom dynamicky vyvíja pozícia dramaturga. Pred pár týždňami vznikla v Česku asociácia divadelných dramaturgov, ktorá sa snaží zadefinovať turbulentný vývoj tejto profesie. Dramaturgovia sú často konfrontovaní s pracovnou náplňou, ktorá úplne nespadá do ich agendy. Stretávame sa s kumuláciou funkcií, s presahom do ďalších oblastí, čomu sa síce nedá vyhnúť, ale už sa viac upozorňuje na to, že sú to špecialisti, ktorí by mali robiť to, na čo majú kompetencie, vzdelanie a pod. Sme zvyknutí robiť prácu v nejakých podmienkach a dokonca ich považujeme za takmer normálne, ale keď sa pozrieme do zahraničia, zistíme, že tieto podmienky sú škodlivé až prekarizujúce. Verím, že takáto diskusia prebieha naprieč profesiami.

spojenie s divákmi