V predstavení sa fajčí.
V predstavení sa používajú vulgarizmy.
18 06
Marguerite Durasová
Hirošima, moja láska
Prvé divadelné spracovanie ikonického francúzsko-japonského filmu Alaina Resnaisa z roku 1959 v réžii Martina Čičváka prináša podmanivé herecké divadlo v podaní Táne Pauhofovej a Roberta Rotha. Na pozadí zničenej Hirošimy sa odohráva krátka intímna aféra medzi francúzskou herečkou a japonským architektom – dvoma cudzincami, ktorých spája túžba pochopiť, kým sú, a na čo si smú dovoliť zabudnúť. Súčasťou inscenácie je znepokojivá i dojímavá hudba sláčikového kvarteta Violette Quartet, ktoré naživo interpretuje Schubertovo dielo Smrť a dievča.
Scenár Marguerite Durasovej, jednej z najväčších osobností francúzskej literatúry 20. storočia, rozvíja poetiku pamäti v sugestívnej rytmike jazyka: v cyklických návratoch viet a tém, v napätí medzi mlčaním a dlhým prehovorom, medzi tichom a túžbou pripomenúť si. Táto inscenácia je viac než len príbehom lásky – je meditáciou o pamäti a zabúdaní, o telesnosti i traume, o možnosti prežiť katarzný okamih mimo dejín, v bezčasovom priestore medzi minulosťou a prítomnosťou. V silnom emocionálnom oblúku sledujeme, ako aj najkratšie spojenie dvoch ľudí môže byť stretnutím osudovým, očistným, večným.
Hirošima, moja láska je silné, vizuálne a hudobne pôsobivé divadlo, ktoré vťahuje diváka do existenciálneho priestoru otázok, na ktoré sa často bojíme hľadať odpovede.
Upozornenie: V inscenácii sa používa stroboskop a dym na báze vodnej pary, ktorý je zdravotne nezávadný a nespôsobuje problémy dýchacích ciest.
Preklad: Elena Flašková
Dramaturgia: Saša Sarvašová
Scéna: Hans Hoffer
Kostýmy: Katarína Holková
Pohybová spolupráca: Silvia Hudec Beláková
Svetelný dizajn: Róbert Mačkay
Projekcie: Jakub Oslík, František Gažík
Táňa Pauhofová, Robert Roth
Violette quartet v zložení: Jana Gubková, Andrea Benická, Alice Karbanova, Ewa Barciok
Martin Čičvák je slovenský režisér a dramatik, absolvent JAMU v Brne (v ateliéri prof. Alojsa Hajdu). V súčasnosti pôsobí ako kmeňový režisér Činoherného klubu v Prahe. Je nositeľom viacerých významných ocenení. Režíruje na najvýznamnejších českých a slovenských scénach. V Divadle Aréna vytvoril od roku 2004 pätnásť profilových inscenácií. Jeho výrazný rukopis je charakteristický provokatívnymi témami, odkrývaním špiny dnešnej spoločnosti, odvahou prinášať línie politického divadla, s ohľadom na historický kontext a jeho dnešnú silu.
Preklad: Elena Flašková
Dramaturgia: Saša Sarvašová
Scéna: Hans Hoffer
Kostýmy: Katarína Holková
Pohybová spolupráca: Silvia Hudec Beláková
Svetelný dizajn: Róbert Mačkay
Projekcie: Jakub Oslík, František Gažík
hrajú:
Táňa Pauhofová, Robert Roth
Violette quartet v zložení: Jana Gubková, Andrea Benická, Alice Karbanova, Ewa Barciok
réžia: Martin Čičvák
Martin Čičvák je slovenský režisér a dramatik, absolvent JAMU v Brne (v ateliéri prof. Alojsa Hajdu). V súčasnosti pôsobí ako kmeňový režisér Činoherného klubu v Prahe. Je nositeľom viacerých významných ocenení. Režíruje na najvýznamnejších českých a slovenských scénach. V Divadle Aréna vytvoril od roku 2004 pätnásť profilových inscenácií. Jeho výrazný rukopis je charakteristický provokatívnymi témami, odkrývaním špiny dnešnej spoločnosti, odvahou prinášať línie politického divadla, s ohľadom na historický kontext a jeho dnešnú silu.
fotografie: Bara Podola
premiéra: 20.12.2024
recenzie
Film Hirošima, moja láska a jeho bratislavská divadelná adaptácia ponúkajú dve unikátne interpretácie toho istého príbehu. Kým film v čase svojho vzniku fascinoval odbornú aj laickú verejnosť svojou revolučnou formou a emocionálnou hĺbkou, inscenácia prináša základný, zato však silný obraz, ktorý apeluje na aktuálnu potrebu pamätať si minulosť. Film pôsobí univerzálnejšie, keďže jeho filmový jazyk nepotrebuje explicitné vysvetlenia, kým divadelná adaptácia sa miestami uchyľuje k priamej narácii, aby sprístupnila dielo širšiemu publiku. Oba formáty poskytujú divákovi nezabudnuteľný hlboký emocionálny zážitok, avšak každý svojím jedinečným spôsobom.
Barbora Gvozdjáková: Hlboká osobná terapia na pozadí vojnových hrôz ako memento hrôzy zabúdania na minulosť. In: casopiskod.sk, 22. 1. 2025
Pre režiséra Martina Čičváka je však experimentovanie základom tvorby, téma jadrového konfliktu je opäť hrozivo aktuálna a na inscenácii spolupracoval s Robertom Rothom a Táňou Pauhofovou. Výsledkom je náročná, znepokojivá a podmanivá inscenácia, ktorú po celý čas sprevádza sláčikový kvartet Smrť a dievča Franza Schuberta. Dramaturgička Saša Sarvašová a režisér Čičvák sa veľmi správne rozhodli neponúkať žiadne divácke barličky, nepokúšajú sa o žiadne školácke vysvetľovanie deja, ktorý autorka Durasová a filmový režisér Resnais na seba vrstvili spolu s hrôzostrašnými dokumentárnymi výjavmi z miesta jadrovej katastrofy.
Soňa Jánošová: Za vzťah s nepriateľom ju zavreli do pivnice. Pauhofová sa na javisko vracia a exceluje. In: kultura.sme.sk, 31. 12. 2024
Inscenácia Hirošima, moja láska patrí Táni Pauhofovej. Durasovej básnický text z jej úst znie mimoriadne naliehavo. Nie je v ňom ani stopy po pátose alebo melodráme, hoci svojou podstatou tento príbeh o láske melodramatický je. (…) Pauhofová ukazuje celú škálu zrelých hereckých prostriedkov. V postave, ktorú prezentuje počas jedného dňa života, cítiť hlbokú traumu z mladosti, ktorú musela v nasledujúcich rokoch života potlačiť.
Dária Fojtíková Fehérová: Divadelná recenzia: Hirošima, moja láska. In: devin.stvr.sk, 5. 2. 2025
diskusia po predstavení
festivalová recenzia
fotografie
V predstavení sa fajčí.
V predstavení sa používajú vulgarizmy.
Preklad: Elena Flašková
Dramaturgia: Saša Sarvašová
Scéna: Hans Hoffer
Kostýmy: Katarína Holková
Pohybová spolupráca: Silvia Hudec Beláková
Svetelný dizajn: Róbert Mačkay
Projekcie: Jakub Oslík, František Gažík
réžia: Martin Čičvák
fotografie: Bara Podola
premiéra: 20.12.2024
hrajú:
Táňa Pauhofová, Robert Roth
Violette quartet v zložení: Jana Gubková, Andrea Benická, Alice Karbanova, Ewa Barciok
Martin Čičvák
Martin Čičvák je slovenský režisér a dramatik, absolvent JAMU v Brne (v ateliéri prof. Alojsa Hajdu). V súčasnosti pôsobí ako kmeňový režisér Činoherného klubu v Prahe. Je nositeľom viacerých významných ocenení. Režíruje na najvýznamnejších českých a slovenských scénach. V Divadle Aréna vytvoril od roku 2004 pätnásť profilových inscenácií. Jeho výrazný rukopis je charakteristický provokatívnymi témami, odkrývaním špiny dnešnej spoločnosti, odvahou prinášať línie politického divadla, s ohľadom na historický kontext a jeho dnešnú silu.