Prvé divadelné spracovanie ikonického francúzsko-japonského filmu Alaina Resnaisa z roku 1959 v réžii Martina Čičváka prináša podmanivé herecké divadlo v podaní Táne Pauhofovej a Roberta Rotha. Na pozadí zničenej Hirošimy sa odohráva krátka intímna aféra medzi francúzskou herečkou a japonským architektom – dvoma cudzincami, ktorých spája túžba pochopiť, kým sú, a na čo si smú dovoliť zabudnúť. Súčasťou inscenácie je znepokojivá i dojímavá hudba sláčikového kvarteta Violette Quartet, ktoré naživo interpretuje Schubertovo dielo Smrť a dievča.
Scenár Marguerite Durasovej, jednej z najväčších osobností francúzskej literatúry 20. storočia, rozvíja poetiku pamäti v sugestívnej rytmike jazyka: v cyklických návratoch viet a tém, v napätí medzi mlčaním a dlhým prehovorom, medzi tichom a túžbou pripomenúť si. Táto inscenácia je viac než len príbehom lásky – je meditáciou o pamäti a zabúdaní, o telesnosti i traume, o možnosti prežiť katarzný okamih mimo dejín, v bezčasovom priestore medzi minulosťou a prítomnosťou. V silnom emocionálnom oblúku sledujeme, ako aj najkratšie spojenie dvoch ľudí môže byť stretnutím osudovým, očistným, večným.
Hirošima, moja láska je silné, vizuálne a hudobne pôsobivé divadlo, ktoré vťahuje diváka do existenciálneho priestoru otázok, na ktoré sa často bojíme hľadať odpovede.
Upozornenie: V inscenácii sa používa stroboskop a dym na báze vodnej pary, ktorý je zdravotne nezávadný a nespôsobuje problémy dýchacích ciest.
Martin Čičvák je slovenský režisér a dramatik, absolvent JAMU v Brne (v ateliéri prof. Alojsa Hajdu). V súčasnosti pôsobí ako kmeňový režisér Činoherného klubu v Prahe. Je nositeľom viacerých významných ocenení. Režíruje na najvýznamnejších českých a slovenských scénach. V Divadle Aréna vytvoril od roku 2004 pätnásť profilových inscenácií. Jeho výrazný rukopis je charakteristický provokatívnymi témami, odkrývaním špiny dnešnej spoločnosti, odvahou prinášať línie politického divadla, s ohľadom na historický kontext a jeho dnešnú silu.
Preklad: Elena Flašková
Dramaturgia: Saša Sarvašová
Scéna: Hans Hoffer
Kostýmy: Katarína Holková
Pohybová spolupráca: Silvia Hudec Beláková
Svetelný dizajn: Róbert Mačkay
Projekcie: Jakub Oslík, František Gažík