V predstavení sa používajú vulgarizmy.
19 06
Autorský kolektív
Generácia Z: Zombies
Čo pre mladých ľudí z generácie Z znamená byť mužom? Kolektívna výpoveď troch mladých performerov — Tadeáša Bola, Jakuba Šveca a Makara Tikhomirova – ktorí sa v réžii Jána Šimka púšťajú do intímneho skúmania mužskej identity v 21. storočí. Konfrontujú všeobecne zaužívané predstavy o jaskynnom lovcovi so svojou emocionalitou a zraniteľnosťou, ktorú ako spoluautori textu dokladujú vlastnými skúsenosťami. Aj keď sa občas na scéne objaví Hamlet či Sigmund Freud, prím hrá hlas generácie, ktorá túži po redefinícii – úprimne, krehko, no s vervou. Hľadajú nové rodinné zázemie, miesto na pracovnom trhu a denne narážajú na stáročné predstavy o skutočnom mužovi, ktorého pozícia sa v posledných desaťročiach prudko zmenila.
Ženské hnutie už desaťročia pracuje na tom, aby ženy mali slobodu vo voľbe povolania, rozhodovania o svojom tele, vyrovnané zastúpenie v profesijných oblastiach či férovú sebarealizáciu. Menej sa už rozpráva o tom, aké stereotypy musia v dnešnej spoločnosti napĺňať muži a akému tlaku podliehajú. V dobe, keď internetová manosféra a postavy ako Andrew Tate znepokojujúco rezonujú medzi mladými mužmi, inscenácia kladie naliehavú otázku: Je vôbec možné byť mužom bez toxickej maskulinity? A ak áno, ako to vyzerá? Neponúka jednoznačné odpovede, ale ponúka priestor — na pochopenie, pochybnosti a dialóg.
Štvrtá inscenácia Projektu tolerancie Divadla P. O. Hviezdoslava venovaného mladému publiku a problémom generácie Z vznikla v spolupráci so Slovenským národným strediskom pre ľudské práva. V citlivom jazyku otvára priestor pre hlbokú reflexiu a možno aj tichú revolúciu v chápaní mužskej roly v spoločnosti.
Upozornenie: Citlivý obsah inscenácie môže vyvolať silné emočné reakcie u divákov a diváčok s traumatickou skúsenosťou.
Dramaturgia: Tereza Hladká
Scéna a projekcie: Boris Vitázek
Kostýmy: Veronika Vartíková
Hudba: Matúš Homola
Odborná spolupráca: Andrej Kuruc
Tadeáš Bolo, Jakub Švec, Makar Tikhomirov
Ján Šimko je režisér, dramaturg, divadelný teoretik, pedagóg. Po štúdiách psychológie a divadelnej vedy spoluzaložil v roku 1999 v Prahe divadlo M.U.T., ktoré v rokoch 2002 – 2006 pôsobilo v Divadle Komedie. V rokoch 2007 až 2009 pôsobil ako umelecký šéf Štúdia 12 v Bratislave, od roku 2010 je dramaturgom rozhlasových hier v Slovenskom rozhlase. V rokoch 2004 – 2022 bol kurátorom zahraničného programu festivalu Divadelná Nitra. Aktuálne pôsobí ako vedúci Katedry divadelných štúdií DF VŠMU. Tvorí autorské inscenácie (Petržalské príbehy, Steel my heart, Plzeň 1953, České porno, Homo panellus) v divadlách v Čechách a na Slovensku.
Dramaturgia: Tereza Hladká
Scéna a projekcie: Boris Vitázek
Kostýmy: Veronika Vartíková
Hudba: Matúš Homola
Odborná spolupráca: Andrej Kuruc
hrajú:
Tadeáš Bolo, Jakub Švec, Makar Tikhomirov
réžia: Ján Šimko
Ján Šimko je režisér, dramaturg, divadelný teoretik, pedagóg. Po štúdiách psychológie a divadelnej vedy spoluzaložil v roku 1999 v Prahe divadlo M.U.T., ktoré v rokoch 2002 – 2006 pôsobilo v Divadle Komedie. V rokoch 2007 až 2009 pôsobil ako umelecký šéf Štúdia 12 v Bratislave, od roku 2010 je dramaturgom rozhlasových hier v Slovenskom rozhlase. V rokoch 2004 – 2022 bol kurátorom zahraničného programu festivalu Divadelná Nitra. Aktuálne pôsobí ako vedúci Katedry divadelných štúdií DF VŠMU. Tvorí autorské inscenácie (Petržalské príbehy, Steel my heart, Plzeň 1953, České porno, Homo panellus) v divadlách v Čechách a na Slovensku.
v zákulisí:
Jozef Grohoľ (stavač kulís), Peter Javorka (zvukár), Viktor Korený/Jakub Oslík (osvetľovač), Michaela Lauková (produkcia/rekvizity), Mária Bartálová (garderóba), Veronika Monsbergerová (maskérka), Mária Papcunová (inšpicient), Ján Novák (šofér/stavač kulís)
fotografie: Monika Mahútová
premiéra: 13.9.2024
recenzie
Zombies brnkajú aj na citlivé struny, jazyk je výrazne vulgárny a ak nie si bežným čitateľom komentárov na sociálnych sieťach, ich sila ťa možno prevalcuje. A možno ťa dostane monológ jednej z postáv, ktorá sa doslova vyvrieska z toho, aký nespravodlivý a nebezpečný je trend toxickej maskulinity. Doplní ich niekoľkými „dop*či“ a hneď ti to pripomenie, že niekedy niekto v tvojom okolí bol podobne pobúrený. Asi žena. A možno ti nebolo jasné, prečo. No Zombies pracujú aj na vysvetleniach, podávajú ti to predvarené, nemusíš poznať každý odborný výraz, ktorý sa dnes používa vo feministickej literatúre. Predstav si monológ z filmu Barbie, ale konkrétnejší, výraznejší a vulgárnejší.
Tímea Krauszová: Narážky na veľkosť penisu, Andrew Tate a stereotypy. Zombies sa pýtajú, čo dnes znamená byť mužom. In: closer.sme.sk, 16. 9. 2024
Pre stereotypnú predstavu o mužovi je typické potláčanie emócií. Chlapci predsa neplačú. Herci masírujú divákov svojimi vyjadreniami formou stand-upu či živého podcastu. Prezentujú názory, ktoré sú mládeži okamžite dostupné. Internetový algoritmus ich radí podľa popularity vyhľadávania aj preferencií toho, kto ich hľadá. Ako sa však k týmto názorom postaví muž, ktorého črty údajne nie sú mužské?
Dária Fojtíková Fehérová: Divadelná recenzia – Generácia Z: Zombies. In: devin.stvr.sk, 30. 10. 2024
Tvorcovia zámerne pracujú so stereotypmi, aby ich vzápätí komentovali alebo negovali. Neustále narúšanie zdanlivej ilúzie a časté využívanie scudzovacích prvkov totiž vytvára základný inscenačný princíp. Toxické reči o ženách, prezentované vo fiktívnom podcastovom rozhovore, herci neskôr poprú odľahčenými poznámkami typu – prečo musia byť muži vždy za idiotov. V celkovej štruktúre inscenácie sú predsudky o tvrdej mužnosti vyvracané aj autentickými hereckými vstupmi, kde účinkujúci odhaľujú svoje citlivejšie stránky a zraniteľnosť.
Zuzana Timčíková: Nesúrodá výpoveď o mužskej identite. In: monitoringdivadiel.sk, 18. 12. 2024
festivalová recenzia
fotografie
V predstavení sa používajú vulgarizmy.
Dramaturgia: Tereza Hladká
Scéna a projekcie: Boris Vitázek
Kostýmy: Veronika Vartíková
Hudba: Matúš Homola
Odborná spolupráca: Andrej Kuruc
réžia: Ján Šimko
v zákulisí:
Jozef Grohoľ (stavač kulís), Peter Javorka (zvukár), Viktor Korený/Jakub Oslík (osvetľovač), Michaela Lauková (produkcia/rekvizity), Mária Bartálová (garderóba), Veronika Monsbergerová (maskérka), Mária Papcunová (inšpicient), Ján Novák (šofér/stavač kulís)
fotografie: Monika Mahútová
premiéra: 13.9.2024
hrajú:
Tadeáš Bolo, Jakub Švec, Makar Tikhomirov
Ján Šimko
Ján Šimko je režisér, dramaturg, divadelný teoretik, pedagóg. Po štúdiách psychológie a divadelnej vedy spoluzaložil v roku 1999 v Prahe divadlo M.U.T., ktoré v rokoch 2002 – 2006 pôsobilo v Divadle Komedie. V rokoch 2007 až 2009 pôsobil ako umelecký šéf Štúdia 12 v Bratislave, od roku 2010 je dramaturgom rozhlasových hier v Slovenskom rozhlase. V rokoch 2004 – 2022 bol kurátorom zahraničného programu festivalu Divadelná Nitra. Aktuálne pôsobí ako vedúci Katedry divadelných štúdií DF VŠMU. Tvorí autorské inscenácie (Petržalské príbehy, Steel my heart, Plzeň 1953, České porno, Homo panellus) v divadlách v Čechách a na Slovensku.