Čo pre mladých ľudí z generácie Z znamená byť mužom? Kolektívna výpoveď troch mladých performerov — Tadeáša Bola, Jakuba Šveca a Makara Tikhomirova – ktorí sa v réžii Jána Šimka púšťajú do intímneho skúmania mužskej identity v 21. storočí. Konfrontujú všeobecne zaužívané predstavy o jaskynnom lovcovi so svojou emocionalitou a zraniteľnosťou, ktorú ako spoluautori textu dokladujú vlastnými skúsenosťami. Aj keď sa občas na scéne objaví Hamlet či Sigmund Freud, prím hrá hlas generácie, ktorá túži po redefinícii – úprimne, krehko, no s vervou. Hľadajú nové rodinné zázemie, miesto na pracovnom trhu a denne narážajú na stáročné predstavy o skutočnom mužovi, ktorého pozícia sa v posledných desaťročiach prudko zmenila.

Ženské hnutie už desaťročia pracuje na tom, aby ženy mali slobodu vo voľbe povolania, rozhodovania o svojom tele, vyrovnané zastúpenie v profesijných oblastiach či férovú sebarealizáciu. Menej sa už rozpráva o tom, aké stereotypy musia v dnešnej spoločnosti napĺňať muži a akému tlaku podliehajú. V dobe, keď internetová manosféra a postavy ako Andrew Tate znepokojujúco rezonujú medzi mladými mužmi, inscenácia kladie naliehavú otázku: Je vôbec možné byť mužom bez toxickej maskulinity? A ak áno, ako to vyzerá? Neponúka jednoznačné odpovede, ale ponúka priestor — na pochopenie, pochybnosti a dialóg.

Štvrtá inscenácia Projektu tolerancie Divadla P. O. Hviezdoslava venovaného mladému publiku a problémom generácie Z vznikla v spolupráci so Slovenským národným strediskom pre ľudské práva. V citlivom jazyku otvára priestor pre hlbokú reflexiu a možno aj tichú revolúciu v chápaní mužskej roly v spoločnosti.

Upozornenie: Citlivý obsah inscenácie môže vyvolať silné emočné reakcie u divákov a diváčok s traumatickou skúsenosťou.