Workshop je určený profesionálnym hercom a herečkám, ale aj študentstvu divadelných odborov, ktoré má záujem spoznať túto významnú a vplyvnú techniku, ktorá síce vznikla v malej japonskej horskej dedinke Togo v prefektúre Tojama, dosiahla však celosvetovú slávu a stala sa základom pre fungovanie a tvorbu mnohých divadelných súborov, najmä v USA a Austrálii, a obľúbenou vyučovacou metódou mnohých hereckých škôl.

Herecký workshop Suzukiho metóda je známa svojím dôrazom na fyzickú disciplínu, prácu s vôľou, kontrolu dychu a výdaja energie a na zvýšenú schopnosť sprítomnenia sa na javisku.

Podstatnou súčasťou tréningu je aj snaha o pochopenie palety výrazového potenciálu dolných končatín, ktoré majú tendenciu byť v procese hereckej tvorby zanedbávané. Účastníci workshopu sa naučia konkrétne cvičenia a techniky, ktoré im pomôžu rozvíjať kľúčové herecké zručnosti. Spoločne sa budeme venovať aj hlbšej diskusii o pojmoch, ktoré sú pre túto metódu zásadné, ako napr. neviditeľné telo a živočíšna energia, a otvoríme aj otázku prístupu k hereckej disciplíne a hereckým technikám.

Lektoruje: Jiří Spišák

Workshop vznikol v spolupráci festivalu Dotyky a spojenia a divadelného zoskupenia Slzy Janka Borodáča.

Citlivá a intelektuálne provokatívna kompozícia, v ktorej sa memoárový Svet včerajška Stefana Zweiga, svet starej Európy na prelome 19. a 20. storočia, prelína s autorskými výpoveďami, osobnými spomienkami a ženskou skúsenosťou súčasných Európaniek, herečiek, matiek. Výnimočné herecké výkony Gabriely Marcinkovej a Anny Jakab Rakovskej oscilujú medzi fyzickým herectvom a surovou výpoveďou – čím premieňajú divadlo na akt odvahy. Režisérka Júlia Rázusová umne zjednocuje naoko nespojiteľné svety do koherentnej výpovede o prežívaní jednotlivca vo svete, v ktorom vzrastá extrémny nacionalizmus a kolabuje demokracia.

Komplexná, mnohovrstevná a divadelne štylizovaná inscenácia, v ktorej pohyb a práca s rekvizitou neraz odkrývajú skryté významy a násobia roviny interpretácie vypovedaného. Herečky sú takmer v neustálom pohybe, raz športujú, inokedy tancujú, a ich fyzické vypätie len sčasti zrkadlí to psychické. Párty sa skončila, diskoguľa leží rozbitá na zemi ako spomienka na zašlé dobré časy.

Inscenácia Outcast skúma mechanizmy spoločenského vylúčenia, historickej amnézie a napäté rozhranie medzi súkromným a verejným, ženským a univerzálnym. S presahom do filozofie pamäti, politiky identity a osobného prežívania duševného zdravia otvára nekomfortné, no mimoriadne naliehavé otázky: Kto rozhoduje o tom, kto zostáva na okraji? Dielo, ktoré vás donúti počúvať – nielen slová, ale aj ticho medzi nimi.