Ernest Hemingway / Tereza Hladká, Milan Kozánek, Ivan Martinka, Jan Lepšík
Fascinujúci pohľad na jeden z najvýraznejších príbehov svetovej literatúry v originálnom divadelnom spracovaní. Na pozadí nezlomného zápasu starca s obrovskou veľrybou – symbolom neúprosnej prírody – sa rozvíja príbeh o výzvach, ktoré nám kladie život. Táto inscenácia sa neobmedzuje len na motív súboja človeka s prírodou. Je to tiež príbeh o iniciácii – o prechode troch generácií, od chlapca k mužovi a od muža k starcovi, každý s vlastným bojom, ktorý musí podstúpiť na ceste k sebapoznaniu a pochopeniu svojich síl.
Tvorivý tím – Milan Kozánek, Jan Lepšík a Ivan Martinka – vytvoril dielo, ktoré je viac než len adaptáciou literatúry. Prostredníctvom rôznorodých jazykových a vizuálnych prvkov sa inscenácia Starec a more stáva bohatým a mnohovrstevným zážitkom. V jazyku okrem slovenčiny počujeme aj španielčinu; obrazovú stránku tvoria projekcie, starcov pohyb na plošine, muž i bábka dieťaťa či ďalšie objekty. Zvukové vnemy sa skladajú z pôvodného textu, živých prehovorov aj reprodukovaných myšlienok.
Je to vizuálne bohaté dielo, ktoré viac ako na Hemingwayov príbeh kladie dôraz na úvahy o sile aj o pochybnostiach, o odhodlaní, ale aj o pokore, ktorá je súčasťou víťazstva aj prehry. Je to svet, kde sa stretávajú generácie, kde sa rodí múdrosť a kde sa každá prehra stáva neoddeliteľnou súčasťou víťazstva.
Preklad a výber textu: Tereza Hladká, Milan Kozánek, Ivan Martinka, Jan Lepšík
Dramaturgia a pohybová spolupráca: Milan Kozánek
Výtvarný koncept: Ivan Martinka, Milan Kozánek, Jan Lepšík
Výtvarné návrhy: Ivan Martinka
Kostýmy: Markéta Plachá
Svetelný dizajn, video mapping: Michaela Beniač
Zvuk: Filip Kriváň
Hudba: Matúš Kobolka
Produkcia: Michal Denci, Martin Kubran, Magdaléna Žiaková
Realizácia scény: Prescont
Technická spolupráca: Filip Kriváň, Eduard Mikuš, Milan Srnka
Inšpícia: Barbora Poliaková
Realizácia výpravy: Ivan Martinka, Dominik Javor, Marek Motloch, Miriam Horňáková
Milan Kozánek je absolventom Katedry tanečnej tvorby VŠMU. Pôsobí ako choreograf, dramaturg, režisér, tanečný a pohybový pedagóg. Od roku 2010 rozvíja intenzívnu umeleckú spoluprácu s tvorcami a divadelnými interpretmi, ktorí hľadajú prepojenie medzi fyzickým divadlom, pohybom, textom, hlasom a spevom. Od roku 2017 vedie spoločne s Andrejom Kalinkom umelecké zoskupenie Med a prach.
V rokoch 2020 – 2024 bol umeleckým mentorom pre ročník Ateliéru fyzického divadla na Janáčkovej akadémii múzických umení v Brne.
Ivan Martinka je nezávislým umelcom. Oceňovaným sólovým projektom Šalom alejchem – mier s vami (2000) prelomil bariéru medzi bábkovým divadlom a dospelým divákom. Príležitostne vytvára bábky, objekty a masky pre divadlá, ale aj pre film. Od roku 2005 spolupracoval s Andrejom Kalinkom. V roku 2013 založili (spolu ešte s J. Poliakom a M. Mikulášom) zoskupenie Med a prach, ktorého manifestom sa stala inscenácia Domov Eros Viera (2014). Ivan Martinka sa vo svojich projektoch vracia k figuratívnej bábke, ktorú sa snaží redefinovať pre súčasnosť v netradičných tvaroch s prvkami performancie, s intímnou či metafyzickou výpoveďou – Pinocchio (Nové divadlo, 2017), Svetlonos (Odivo, 2020). Dôraz kladie na technologické riešenie a dôsledné remeselné vypracovanie bábok.
Ján Lepšík je herec a pedagóg. Vyštudoval herectvo na KALD DAMU. Pôsobil v Činoherním studiu v Ústí nad Labem či v Hadivadle v Brne, kde viedol aj kurzy herectva pre verejnosť. Ako pedagóg pôsobil aj na katedre bábkarskej tvorby na VŠMU či na Medzinárodnom konzervatóriu v Prahe. Zaujímajú ho jemné vlákna, ktoré herca vedú, zdroj inšpirácie, hranice medzi viditeľným svetom matérie a neviditeľným svetom ducha.
Preklad a výber textu: Tereza Hladká, Milan Kozánek, Ivan Martinka, Jan Lepšík
Dramaturgia a pohybová spolupráca: Milan Kozánek
Výtvarný koncept: Ivan Martinka, Milan Kozánek, Jan Lepšík
Výtvarné návrhy: Ivan Martinka
Kostýmy: Markéta Plachá
Svetelný dizajn, video mapping: Michaela Beniač
Zvuk: Filip Kriváň
Hudba: Matúš Kobolka
Produkcia: Michal Denci, Martin Kubran, Magdaléna Žiaková
Realizácia scény: Prescont
Technická spolupráca: Filip Kriváň, Eduard Mikuš, Milan Srnka
Inšpícia: Barbora Poliaková
Realizácia výpravy: Ivan Martinka, Dominik Javor, Marek Motloch, Miriam Horňáková
Milan Kozánek je absolventom Katedry tanečnej tvorby VŠMU. Pôsobí ako choreograf, dramaturg, režisér, tanečný a pohybový pedagóg. Od roku 2010 rozvíja intenzívnu umeleckú spoluprácu s tvorcami a divadelnými interpretmi, ktorí hľadajú prepojenie medzi fyzickým divadlom, pohybom, textom, hlasom a spevom. Od roku 2017 vedie spoločne s Andrejom Kalinkom umelecké zoskupenie Med a prach.
V rokoch 2020 – 2024 bol umeleckým mentorom pre ročník Ateliéru fyzického divadla na Janáčkovej akadémii múzických umení v Brne.
Ivan Martinka je nezávislým umelcom. Oceňovaným sólovým projektom Šalom alejchem – mier s vami (2000) prelomil bariéru medzi bábkovým divadlom a dospelým divákom. Príležitostne vytvára bábky, objekty a masky pre divadlá, ale aj pre film. Od roku 2005 spolupracoval s Andrejom Kalinkom. V roku 2013 založili (spolu ešte s J. Poliakom a M. Mikulášom) zoskupenie Med a prach, ktorého manifestom sa stala inscenácia Domov Eros Viera (2014). Ivan Martinka sa vo svojich projektoch vracia k figuratívnej bábke, ktorú sa snaží redefinovať pre súčasnosť v netradičných tvaroch s prvkami performancie, s intímnou či metafyzickou výpoveďou – Pinocchio (Nové divadlo, 2017), Svetlonos (Odivo, 2020). Dôraz kladie na technologické riešenie a dôsledné remeselné vypracovanie bábok.
Ján Lepšík je herec a pedagóg. Vyštudoval herectvo na KALD DAMU. Pôsobil v Činoherním studiu v Ústí nad Labem či v Hadivadle v Brne, kde viedol aj kurzy herectva pre verejnosť. Ako pedagóg pôsobil aj na katedre bábkarskej tvorby na VŠMU či na Medzinárodnom konzervatóriu v Prahe. Zaujímajú ho jemné vlákna, ktoré herca vedú, zdroj inšpirácie, hranice medzi viditeľným svetom matérie a neviditeľným svetom ducha.
Prepracovanosť výtvarnej stránky sa najviac zrkadlí v použitých objektoch a bábke. Ide o krásnu, detailnú prácu, či už je to pri maskách ryby, alebo pri samotnom manekýnovi Chlapca, ktorý má navyše technicky skvelo premyslené animovanie. Pracuje sa s nimi však minimálne, na scénu prichádzajú v zásadných momentoch, no sú na nej krátko. Najmä škálu jemných pohybov manekýna máme možnosť vidieť až v závere diela, navyše je umiestnený až v zadnom pláne javiska. V tomto prípade môže človeku prísť až ľúto, že bol tak málo aktívne využívaný. Akoby nám jeho čaro tvorcovia chceli len naznačiť, ako niečo cenné, čo zostáva pokorne ukryté.
Diana Pavlačková: Tichý boj o prežitie. In: mloki.sk, 13. 2. 2025
Tempo inscenácie je pomalé, odzrkadľuje skôr pokojné more počas slnečného dňa než burácajúci živel. V komornom prítmí majú niektoré scény až meditatívny ráz, nabádajú na reflexiu vlastného vnútra a životného putovania cez prekážky. Pomalosť mohla byť zároveň rozhodujúca na vykreslenie dlhého času putovania po mori. Dynamika sa vychýli len minimálne a dokonca aj po scénach, kde tvorcovia budujú napätie a akúsi krízu (v hlase rozprávača i v akcii), rýchlo opäť spadne. Po vybudovaní príde náhly strih a prestavba. Niektoré scény tak ostávajú iba v náznaku.
Alexandra Rychtarčíková: Až príliš krehká meditácia. In: casopiskod.sk, 10. 3. 2025
Nemenej dôležitou témou je samota – v príbehu Santiaga, ktorému sa smola lepí na päty a svojím spôsobom je vylúčený z komunity. Inscenáciu dopĺňa aj prednahraný rozhovor účinkujúcich hercov o tom, ako vekom vnímajú samotu. Jeden z hercov jej potrebuje viac, druhý sa jej snaží vyhnúť. Akokoľvek je ich rozhovor zaujímavý a podnetný, je to ďalšia zo situácií, ktorú viac ocení staršie publikum ako mládež.
Soňa Jánošová: Ulovil najväčšiu rybu, no nezostala z nej iba hlava. In: kultura.sme.sk, 13. 2. 2025
Preklad a výber textu: Tereza Hladká, Milan Kozánek, Ivan Martinka, Jan Lepšík
Dramaturgia a pohybová spolupráca: Milan Kozánek
Výtvarný koncept: Ivan Martinka, Milan Kozánek, Jan Lepšík
Výtvarné návrhy: Ivan Martinka
Kostýmy: Markéta Plachá
Svetelný dizajn, video mapping: Michaela Beniač
Zvuk: Filip Kriváň
Hudba: Matúš Kobolka
Produkcia: Michal Denci, Martin Kubran, Magdaléna Žiaková
Realizácia scény: Prescont
Technická spolupráca: Filip Kriváň, Eduard Mikuš, Milan Srnka
Inšpícia: Barbora Poliaková
Realizácia výpravy: Ivan Martinka, Dominik Javor, Marek Motloch, Miriam Horňáková
Milan Kozánek je absolventom Katedry tanečnej tvorby VŠMU. Pôsobí ako choreograf, dramaturg, režisér, tanečný a pohybový pedagóg. Od roku 2010 rozvíja intenzívnu umeleckú spoluprácu s tvorcami a divadelnými interpretmi, ktorí hľadajú prepojenie medzi fyzickým divadlom, pohybom, textom, hlasom a spevom. Od roku 2017 vedie spoločne s Andrejom Kalinkom umelecké zoskupenie Med a prach.
V rokoch 2020 – 2024 bol umeleckým mentorom pre ročník Ateliéru fyzického divadla na Janáčkovej akadémii múzických umení v Brne.
Ivan Martinka je nezávislým umelcom. Oceňovaným sólovým projektom Šalom alejchem – mier s vami (2000) prelomil bariéru medzi bábkovým divadlom a dospelým divákom. Príležitostne vytvára bábky, objekty a masky pre divadlá, ale aj pre film. Od roku 2005 spolupracoval s Andrejom Kalinkom. V roku 2013 založili (spolu ešte s J. Poliakom a M. Mikulášom) zoskupenie Med a prach, ktorého manifestom sa stala inscenácia Domov Eros Viera (2014). Ivan Martinka sa vo svojich projektoch vracia k figuratívnej bábke, ktorú sa snaží redefinovať pre súčasnosť v netradičných tvaroch s prvkami performancie, s intímnou či metafyzickou výpoveďou – Pinocchio (Nové divadlo, 2017), Svetlonos (Odivo, 2020). Dôraz kladie na technologické riešenie a dôsledné remeselné vypracovanie bábok.
Ján Lepšík je herec a pedagóg. Vyštudoval herectvo na KALD DAMU. Pôsobil v Činoherním studiu v Ústí nad Labem či v Hadivadle v Brne, kde viedol aj kurzy herectva pre verejnosť. Ako pedagóg pôsobil aj na katedre bábkarskej tvorby na VŠMU či na Medzinárodnom konzervatóriu v Prahe. Zaujímajú ho jemné vlákna, ktoré herca vedú, zdroj inšpirácie, hranice medzi viditeľným svetom matérie a neviditeľným svetom ducha.